....a už sme veľkí, a ešte stále primálo uvedomelí na to, aby sme si uvedomili čo všetko ovplyvňuje naše bytie...Začína sa to výberom mena, o ktorom vlastne ani nerozhodujete.Napríklad ja s tým svojím teda nie som vôbec stotožnená.Keď ma niekto osloví Veronika, mám pocit ako keby sa ma bál, ako keby cítil voči mne prehnaný rešpekt.A možno som len príliš vzťahovačná...Však uznajte, keby som chcela použiť prezývku, akou ma volajú mojí blízky pri konverzácii s nejakým cudzincom...
-Hey, I am Veri(very-akože hey, ja som veľmi.....omg, dotyčný si pomyslí že som asi veľmi....retardovaná=))))))))))alebo aj niečo iné...
Asi toľko o menách...potom to pokračuje výberom vhodných jaslí, škôlky, pretože už tam sa formujú prvé ,,vzťahy".Ak mám byť úprimná, ja si zo škôlky pamätám len toľko, že som poobede nechcela spávať, nechcela som jesť s ostatnými deťmi(úplne seriózne vážne som jedávala v kuchyni s pani kuchárkami) a vlastne som tam ani chodiť nechcela...Možno aj preto som na základnú školu nastúpila o rok skôr...A to je daľší míľnik, výber základnej školy.Samozrejme vždy sa dá prestúpiť, alebo niečo podobné, ale myslím si že je hlúposť meniť školy ako ponožky...Taktiež je hlúposť aby rodičia tlačili svoje dieťa do nejakých aktivít, o aké to úbohe decko ani nemá záujem.Pamätám si ako som po štvrtom ročníku prestúpila na inú školu.Nebolo to preto že sme sa presťahovali, ani preto že som mala zlé známky. Keď som už sedela v triede, sama seba som nechápala že prečo preboha športová trieda?Prečo preboha basketbal?Veď ja ani nemám šajn čo je basketbal....ALE NEľUTUJEM!...Práve naopak...neviem si predstaviť čo by bolo, keby som tam nešla...no teda pardón, viem si predstaviť, ale znie to hrozivo.Asi by som nikdy nestretla moju najlepšiu kamošku, a to by bola teda veľká škoda, lebo my keď sme spolu, tak to je riadne rošambo.Nikdy by som nespoznala pána P., a nikdy by som nebola predaná sympatickému 17-ročnému turkovi.Nikdy by som nevedela čo je ozajstná drina, a asi nikdy by som nezažila chuť pravého nefalšovaného úspechu...Chodila som do školy rada, skutočne som ju milovala, všetko s tým spojené...Málokto môže takéto niečo vyhlásiť!Ja to však pokojne vyhlasujem, a do tej školy by som sa kedykoľvek vrátila...tak troška obšítnejšie na margo ZŠ...
Po nej nasleduje stredná.To decko je už dostatočne staré na to aby som ho nevolala decko, ale mladý človek plný ideálov a očakávaní...práve preto si už SŠ zvolí sám, bez toho aby mu do toho niekto kafral...A potom to už ide samo, piatkové žúrky, alebo tréningi...Tu skutočne záleží na osobnosti človeka.Asi budem znieť ako volaká nudná husička, ale mňa vážne nebaví piť, vážne ma nebaví vidieť, ako sa moji kamoši menia....to čo vidím sa mi teda vôbec nepáči...nemám nič proti zábave, ale všetko má svoje hranice...Možno sa môj názor časom zmení, ale teraz to takto cítim...
Po strednej sa všetci vyberú inou cestou...alebo možno aj nie, ale tí čo odídete, budete mi chýbať...tak ako mi posledný rok chýba pán P.(aj napriek tomu incidentu), tak ako mi posledný mesiac chýba môj dvojmetrový spolusediaci na angline, tak ako mi chýba basket...tak ako mi chýbajú včetci tí ktorých som stratila.