Podarilo sa mi vstať, ani neviem ako, stojim v kúpelni a čistím si zuby.Strašne mi treba cikať, ale aj napriek tomu pokračujem v umývaní celé 3 minúty.Po rannej toalete (myslím ze netreba opisovať) pozerám na svoj nevrlý obraz v zrkadle.Prinútim sa usmiať, ale len na chvílku, lebo je to nesmierne neprirodzené....Som v kuchyni.Pijem čaj.Je strasne horúci, a bez cukru.Vôbec mi nechutí, ale vypijem ho lebo je to zdravé.Z chladničky si vyberiem mrkvu, chrúmem ju a upokojuje ma to.......dost divná predstava na to že ma čakajú asi 3 písomky, a ja vlastne nič neviem.
Ale dosť o tomto!Ani učesať som sa nestihla, teda niežeby som sa vždy česala, ale raz za čas by sa patrilo....a vybehla som z domu...na autobus...ktorý som zmeškala...ako vždy.Tak som si dala mp3 do uší a čakala a ďalší.A ďalší neprichádzal...stále nič....10 minút a nič....Až nakoniec, keď som si myslela že serem na to, aj tak nemusím ísť do školy sa objavil, krásny, biely, s čiernymi sklami....ktorý nezastal!!!!!!!!!Normálne že nezastal.....tak som sa teda načiahla za mobilom, že zavolám bratovi...
-Haló, norko?nevyrušujem?
-(maximalne prispatým hlasom)uhmmmmmmmmm, mmmmmm
-To som ja Veri, tvoja sestra, zmeškala som autobus, prídeš pre mňa?
-Bože Leri(takto ma volá už pekne dávno, nechápem prečo), šak ráno chodí milión autobusov, určite aj teraz ti voláky prišiel (a vééééééélké zívnutie)
-Lenže ja potom nestíham prvú hodinu..
-Dobre, za 5 minút som tam
A tak som čakala, keď sa zrazu spoza zákruty vynoril autobus, a ja som celá happy doňho nastúpila.Šofér ma skoro prebodol pohľadom, bol ešte nevrlejší ako ten môj, a to už je čo povedať....Opäť som volala bratovi...
-Haló, Norko?Vieš čo, už nemusíš prísť....som v buse
-Veri (psychologický moment, povedal mi Veri) ja ťa zabijem, ja už som na zastávke....
-Sorráč, šak spať môžeš aj keď sa vrátiš domov...
........zložil......A tak som sedela vedľa nejakého postaršieho sympaťáka.Ale fakt bol sympatický....šedivé vlasy, vrásky...myslím že vrásky poľudšťujú...vyzeral, ako keby mal niečo spoločné s basketbalom.Fakt, ani neviem prečo...alebo s futbalom, viete takí tí ujovia, čo chodia na zápasy sa kukať a popritom si nieco zapisujú....Nadišiel môj čas....vystúpila som z autobusu, skoro som sa potkla na tych schodíkoch o vlastnú nohu (stáva sa mi to často)...a rýchlou chôdzou trielila do školy...
Keď som vbehla do školy, prvé čo som začula bolo:,,Bogárová meškáte!"Samozrejme som to ignorovala, mala som príliš málo času, a nebola som učesaná...ani som sa len neprezula a hneď som pálila do triedy, kde už moji ,,spolubojovníci" vypracovávali prvú úlohu....Samozrejme som to celé domrvila tak, ako to viem len ja,a aspoň 2 hodiny som sa tvárila ako smutný hríb.Cez prestávku ma kamoška vytiahla na chodbu, ze si ideme dať zahrať pieseň....btw, to bolo to posledné na čo som mala chuť, ale išla som.Z donútenia...Paradoxne sme si vybrali pieseň nikdy nebolo lepšie......nenormálne mi to zdvihlo náladu, wau=)........
A čo z toho vyplýva?vlastne nič.....žime kym sme mladí